Územie európskeho významu Krasín zaberá výrazný bradlový chrbát nad obcou Dolná Súča. Geologicky je Krasín tvorený prevažne krinoidovými vápencami s výskytom fosílií, napríklad ľalioviek a amonitov. Vďaka veľkému podielu kremitých zŕn v hornine sa tu nevyvinuli korózne tvary, ako sú škrapy, závrty a jaskyne. Menšie podzemné priestory s veľmi slabou sintrovou výzdobou majú puklinový pôvod. Celý chrbát Krasína bol vypreparovaný z okolitých mäkkších flyšových hornín eróznou činnosťou. Pôdny kryt (hlavne rendzinové pôdy) sa vyskytuje len v priehlbniach, na miernejších svahoch a na plochách porastených drevinami. Na odlesnených častiach prevládajú holé skaly a balvanité sute. Vápencový masív leží na nepriepustných slieňoch, takže v okolí sú početné, málo výdatné pramene, občas aj s tvorbou penovca (Huboč). Územie bolo ešte v pomerne nedávnej minulosti (do polovice 20. stor.) využívané ako pasienok pre kozy, hlavne na humóznejších svahoch sa sformoval výmladkový les. V stredoveku tu stál hrad s prevažne drevenou konštrukciou. V polovici dvadsiateho storočia bol v časti situovanej najbližšie k obci otvorený kameňolom, ktorý v súčasnosti postupne zarastá v dôsledku sekundárnej sukcesie.
Na odlesnených plochách sa vyvinuli typické porasty skalnej vegetácie viazanej na karbonáty. Z tráv v nich dominuje kostrava valeská (Festuca valesiaca) a kostrava tvrdá (Festuca pallens), vzácnejšie sa vyskytuje šalát trváci (Lactuca perennis). Predovšetkým na sutiach nachádzame najbohatšiu populáciu lúčovky veľkokvetej (Orlaya grandiflora) v regióne. Či je tu pôvodným druhom, však nie je isté. Zo vzácnejších druhov krov tu rastie drieň (Cornus mas). Spolu s ďalšími druhmi krovín (lieska, ruža, svíb, trnka) a dubom plstnatým (Quercus pubescens) vytvárajú parkový charakter časti územia. Na sutiach sú spoločenstvá s rozchodníkmi (Sedum spp.), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus) a ziabrom úzkolistým (Dalanum angustifolium). Svahy s miernejším sklonom sú porastené spoločenstvom, v ktorom dominuje mrvica perovitá (Brachypodium pinnatum), vyskytuje sa aj dúška vajcovitá (Thymus pulegioides) a pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Vstavače tu reprezentuje na otvorených plochách vstavač vojenský (Orchis militaris) a bradáčik vajcovitý (Listera ovata), v krovinách rastie vstavač bledý (Orchis pallens), vtáčia prilba biela (Cephalanthera damasonium) a početné kruštíky (Epipactis atrorubens, Epipactis microphylla, Epipactis muelleri). V riedkych dubinách nad údolím Huboč sa vyskytuje aj populácia vstavača purpurového (Orchis purpurata). Na zachovaných fragmentoch penovcových pramenísk v Huboči a U Čechov rastie páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), kruštík močiarny (Epipactis palustris), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), na suchšom okraji vemeník zelenkastý (Platanthera chlorantha). Nespásané pasienky silne zarastajú svíbom krvavým (Swida sanguinea), lieskou obyčajnou (Corylus avellana) a trnkou obyčajnou (Prunus spinosa), ktoré sú umelo potláčané v prospech zachovania svetlomilných druhov. Západné a severozápadné stráne sú porastené výmladkovým hrabovo – lipovým lesom s podrastom liesky a vtrúseným bukom a javorom poľným. Z bylín sú tu významné populácie chochlačky dutej (Corydalis cava) a plnej (Corydalis solida).
Práve uvedené chochlačky predstavujú živné rastliny jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne). Z ďalších druhov motýľov sa tu vyskytuje vzácna mora Apamea platinea, vidlochvost feniklový (Papilio machaon) i ovocný (Iphiclides podalirius) a na jedinom mieste na Slovensku tu bol zistený nočný druh motýľa Leucoptera lotella. Z mäkkýšov Krasína možno spomenúť reliktného slimáka Pupilla triplicata. Z pavúkov predstavujú prvonálezy pre faunu Slovenska druhy Leptiphantes jacksoni a Megaleptiphantes pseudocollinus. Bohato sú tu zastúpené aj chrobáky, k vzácnym druhom patrí napríklad Sisyphus shaefferi, ktorý si podobne ako posvätný egyptský skarabeus robí pre svoje larvy guľôčky z trusu. Prvýkrát na Slovensku tu bol nájdený aj vzácny dvojkrídlovec Trupaena stellata. Vzácne sú tu aj niektoré druhy blanokrídlovcov, napríklad mravec Lasius jensi, kutavky Passaloecus eremita a Miscophus concolor, či hrabavka Priocnemis bellieri. Zo stavovcov sa tu vyskytuje bohatá populácia jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis). Na ňu je potravne viazaná užovka hladká (Coronella austriaca), ktorú si pre jej kresbu mnohí mýlia s vretenicou. Veľmi dobré podmienky tu nachádza aj slepúch lámavý (Anguis fragilis). Obojživelníky sú v území zriedkavejšie, k najbežnejším druhom patrí skokan hnedý (Rana temporaria) a salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Hniezdi tu početné spevavé vtáctvo – penice, drozdy, kolibkáriky, strnádky, v minulosti tu bol zaregistrovaný aj skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe). Nepravidelne tu hniezdi aj výr veľký (Bubo bubo), na pasienkoch je každoročne pozorovaný dudok chochlatý (Upupa epops). Spomedzi bežne sa vyskytujúcich drobných zemných cicavcov možno ako vzácnejší druh označiť pĺšika lieskového (Muscardinus avellanarius), ktorý tu nachádza bohatú potravnú základňu, podobne ako aj veverica obyčajná (Sciurus vulgaris). Na početné populácie hlodavcov a spevavcov sú viazané malé šelmy – lasice a kuny. Podzemné priestory v masíve Krasínu využíva viacero druhov netopierov.
Zdroj: www.sopsr.sk
Foto: M. Ježko, T. Trúnek